Kompozícia: čítame zľava doprava (zlatý rez)
Zásada tretín obrazu, či zlatého rezu odporúča, aby to dôležité na fotke bolo v niektorej tretine obrazu. Dnes sa budeme zaoberať tým, ktorá tretina to má byť.
Pravá dolná, ak nie je iný dôvod.V závislosti na tom, aký máte motív nemusí platiť žiadne z ďalej uvedených tvrdení.
Bod, ktorý je dominantou obrázku býva najvýhodnejšie umiestniť v pravej dolnej tretine obrazu.
To preto, že oko číta zľava doprava a potom zhora dolu. Takýto obrázok si potom divák "prečíta" asi takto: vidím oblohu, hory, dom. Všetko je jasné, odpoveď na otázky je zodpovedaná, videli sme všetko, čo sa vidieť dalo. Oko je spokojné.
Môžeme diskutovať o tom, ako vnímajú takú kompozíciu ľudia z iných kultúr, kde sa nečíta zľava doprava. To však už presahuje zameranie tohto serveru aj článku.
Keby sme však to podstatné povedali už vľavo hore, oko by zostalo zaskočené. Divák by čítal: dom na lúke, nič, nič, nič. No a čo tým chcel básnik akože povedať? Pri takejto kompozícii ste to najzaujímavejšie ukázali hneď a ostáva prázdnota bez podnetov.
Podobné je to aj s umiestnením objektu vpravo hore.
Pod domom je príliš veľa priestoru bez informácií.
Človek je proste navyknutý, že hore môže byť "nezaujímavo", ale dolu nie. Sme zvyknutí, že obloha je hore a veľmi si ju nevšímame. Oku to neprekáža, je zvyknuté pozerať sa viac pod nohy a okolo seba.
Pri kompozícii môžete niekedy zámerne ponechať vpravo veľa priestoru, ak chcete vytvoriť pocit osamelosti, či prázdnoty.
No a poďme z kresbičky na fotky.
Táto fotka je komponovaná zle. Zbytočné miesto vpravo nudí.
Ak ju stranovo obrátite, je to trocha lepšie, ale kompozícia stále znepokojuje.
Stačí kvetinku umiestniť do "zázračnej" spodnej tretiny a zrazu prestáva prekážať, že vľavo a hore sú málo obsažné informácie. Už to nie je pocit nevyužitej plochy, ale zasadenie kvetiny do jej prostredia.
Pri fotografovaní ľudí a zvierat sa spravidla nedá pracovať s dolnou tretinou, pretože nad hlavou by bolo priveľa vzduchu a skoro žiadne telo. Na druhej strane však postava má "pod hlavou" pomerne dôležité "informácie", čiže telo. Preto obrázok nebude nudný, hoc hlava – čiže pointa – je hore.
Po otočení obrázka už mačka pôsobí trocha inak. Vpravo by sa žiadalo niečo na oživenie – samotná "tvár" mačky vzbudzuje hneď vľavo očakávania, že na fotke bude asi ešte niečo zaujímavejšie.
Porušte zásady, ak treba
Niekedy sa oplatí pracovať s týmto parametrom kompozície celkom cielene. Tým, že na obrázku ponecháte dominantné miesto celkom nevyužité, môžete v divákovi vyvolať pocit prázdnoty, napätia, či znepokojenia.
Z takéhoto usporiadania sa dá vyčítať, že mačka je v škatuli sama, možno až osamelá. Podľa jej gesta sa dá už potom rozlíšiť, či je fotka na tému "chránim svoje teritórium", alebo "je mi smutno".
Stranovo obrátená fotografia už skôr hovorí niečo na spôsob "bývam v škatuli", "toto je moje miesto" a podobne.
Záver
Túto zásadu je dobré osvojiť si aj v prípade, že nefotografujete nejaké "umelecké" fotky.
Aj celkom obyčajná rodinná fotka bude pôsobiť príjemnejšie, ak využijete túto skúsenosť.
Nejaký čas na to budete síce musieť myslieť, ale časom si na umiestňovanie a komponovanie objektov do obrazu zvyknete a budete ich robiť celkom podvedome. Takže prajem veľa krásnych a vydarených fotiek :)
