Základné pojmy vo fotografii

 

 

Tak, ako každá oblasť, aj fotografia má svoj vlastný slovník. Kto fotografuje dlho už vie, čo znamenajú mnohé pojmy. Pre začiatočníka to však môže byť neprehľadná húština slov – všetky tie citlivosti, clony, šumy, ohniskové vzdialenosti a iné neprehľadné pojmy. Našťastie začiatočník dnes má značne uľahčený život. Vďaka čoraz inteligentnejšej automatike digitálnych fotoaparátov dnes vlastne nemusíte nič vedieť a takých 80% bude v poriadku, zvyšok s výhradami. Berte to teda ako prvý tip – vôbec nemusíte poznať nejaké pojmy vo fotografii a to ani základné, ani nadzákladné.

Preto si myslím, že ak už fotíte, oplatí sa získať prehľad o tom, ako fotografovať lepšie. Naďalej vám budem odporúčať, aby ste fotografovali v automatickom režime – aj ja tak fotím. Až v problematickej situácii treba meniť k fotoaparátu prístup. Stačí, ak sa rýchlo naučíte kedy sa oplatí niečo pri fotení zmeniť a ako.

Aké je to sekvenčné fotenie?-Rýchlosť síce nie je vždy najlepšia – odstupy medzi snímkami môžu byť aj jednosekundové, napriek tomu býva výhodné túto vlastnosť občas využiť. Fotíte odovzdávanie darčekov oslávencovi alebo klbčenie sa psov. Tu sa sekvenčným fotením zvýši rýchlosť fotenia a tým aj šanca, že niektorý záber bude naozaj vydarený. Ostatné môžete zmazať. Je v tom síce kus náhody – predovšetkým pri prístrojoch so sekundovým oneskorením medzi snímkami, ale radšej to, ako nemať nič.

Zas v  tmavom prostredí sa zas často podarí nechtiac pohnúť aparátom a výsledok je neostrý. Pomocou série fotiek veľmi zvýšite šancu, že jedna z nich bude naozaj celkom ostrá.

 

 

Skupinová snímka

Poznáte tie snímky, keď sa fotí trebárs 5 ľudí naraz. Ak spravíte ojedinelé "cvak", ľahko sa stane, že jeden z nich práve ide kýchnuť, druhý žmurká a tretí si čupol, lebo má rozviazanú topánku.

Ak spravíte sériu obrázkov hneď jeden za druhým, zrejme jeden bude výborný. Ak nie, dá sa nejaká hlava práve žmurkajúceho neboráka preniesť retušou z predošlého, nežmurkavého obrázku a výsledok je dokonalý.

Hľadáčik-Otvor v aparáte, cez ktorý sa dá "zamerať" predtým, než vystrelíte.

Najprimitívnejšie hľadáčiky sú bez akejkoľvek optiky, slúžia tak najviac, ako ukazovátko, ktorým smerom sa má foťák zhruba natočiť.

Tie lepšie obsahujú aj optiku, takže obraz je orezaný skoro presne tak, ako bude aj na fotke.

 

Najlepšie hľadáčiky získavajú obraz priamo cez objektív aparátu, takže uvidíte presne to, čo sa fotí.

Optický hľadáčik má aj výhody – najdôležitejšie sú dve:

  1. úspora batérií, pretože netreba vykurovať LCD displej
  2. vidíte aj v takmer úplnej tme, aj na úplne prudkom slnku

Je výhodné, ak foťák má aj optické kukátko, aj displej.

Čo je šum a ako vyzerá? 

 

Píšem o šume v recenziách, ako o samozrejmosti a neuvedomil som si, že slovom šum rozumie mnoho ľudí skôr zvukový jav – napríklad šum lístia, šum vodopádu, šum v rozhlasovom vysielaní.

Ako teda vyzerá taký šum?
Každý už videl televízor a aj to, ako vyzerá obraz, ak je zlý príjem, prípadne ak anténu odpojíte. Ostane nepravidelné zrnenie. A presne to je obrazový šum.
 

Takto vyzerá farebný šum.

A ako vyzerá zašumená fotka? Najskôr ukážka:

Tu už je šum masívny, rušivý.

V prítmí je šumu spravidla viac. Pri pohľade na päťmegapixelovú fotku v bežnej veľkosti ho väčšinou ani nevnímame.

Ak sa ale obrázok zväčší, šum už trocha vidieť. (Záber je bezstratovo orezaný na šírku 400 pixelov.)
 

Šum a citlivosť fotoaparátu

 

Ak máte vo fotoaparáte možnosť nastaviť citlivosť ručne, čím nižšiu nastavíte, tým menej šumu bude na obrázkoch. ISO 100 bude mať menej šumu, ako ISO 400.

Niektoré novšie fotoaparáty však v automatickom režime v dobrých svetelných podmienkach znížia citlivosť až na 50 ISO, pričom ručne sa dá nastaviť len 100 ISO. Vyskúšajte si, s akým nastavením podáva váš fotoaparát najlepšie výsledky.